Lu si uchlipla z kapučína, ktoré si objednala špeciálne „bez čokolády“. Vyplašila čašníčku, ale bolo to nevyhnutné – dopredu sa nedalo odhadnúť, v ktorom podniku posýpajú mliečnu penu kakaom a v ktorom nie. Znalecky popíjala kávu a uvažovala, či si má objednať šalát New Brittany, pomenovaný podľa podniku, alebo celozrnnú bagetu s rukolou a seitanom. Ťažké rozhodovanie. Jedlá boli v rovnakej kategórii, aj šalát bol takpovediac plnokrvný, so šunkou a krémovým plesňovým syrom. Mike videl, že dilema dáva jej mozgu zabrať, modré bábikovské oči nervózne blúdili po jedálnom lístku od jednej položky k druhej. Predstavil si komiksovú bublinu s obsahom jej hlavy: ktoré jedlo je vhodnejšie z hľadiska kalórií a výživnosti? Ako si mám vybrať, aby som neoľutovala, keď predo mňa postavia tanier?
Rozhodol sa ukončiť jej trápenie a navrhol, aby si objednali obidve jedlá. Ona ich bude môcť ohodnotiť a vybrať si lepšiu možnosť.
Kedysi pred ním svoje zvláštne rituály skrývala. Bývala ešte nervóznejšia ako teraz.
„Je ti niečo?“ pýtal sa jej taktne, no básnicky.
Energicky potriasla ofinou, nie-nie.
„Tak fajn,“ povedal a vrátil sa k tomu, čomu sa venoval predtým, napríklad čítaniu novín. Lu sa zväčša prestala triasť, keď priniesli jedlo alebo keď dojedla a bola spokojná, že napriek sťaženým podmienkam dokázala rozdeliť tanier na segmenty a zjesť presne 500 kilojoulov. Alebo podobné množstvo, nepamätal si to presne. Jej Systém bol prepracovaný a hodnoty sa menili podľa častí dňa.
Ak sa ani po jedle nedokázala uvoľniť, kúpil jej niečo pekné alebo ju chytil za jej jemnú bielu ruku a odtiahol ju do postele. Zdalo sa, že sex jej zlepšoval náladu. Na svoje posteľové schopnosti bol Mike nesmierne pyšný – až kým nezistil, z čoho má Lu najväčší pôžitok. Neboli to hormóny, čo zaplavujú normálny ľudský mozog extázou. Ju vzrušovalo, že pri akte spálila určitý počet kalórií. Občas si želal, aby sa mohol vrátiť do čias, keď nebol zasvätený do tajov Systému.
Teraz bolo jasné, že komplikované pozície nevyhľadáva preto, že by bola divoká alebo vynachádzavá; boli jednoducho fyzicky náročnejšie. Rozhodol sa nesťažovať, bol by sprostý, keby nevyužil príležitosť. Koniec koncov, bol svedkom všetkých tých trápnych objednávok, hysterického rátania pomeru bielkovín a uhľohydrátov, večnej poľovačky na super zdravé reštaurácie a fanatického dodržiavania Systému – zaslúžil si odmenu.
Predtým, ako Lu spoznal, nebolo jedlo dôležité. Mike bol typ chlapa, ktorý do seba nahádzal hocičo. Za posledných šesť mesiacov sa však naučil, že najzdravšie je jesť päťkrát denne: tri hlavné jedlá v rozmedzí štyroch až šiestich hodín, medzitým desiata a olovrant, nejaký snack. Vysvetlila mu tiež, že deväťdesiat percent potravín nespĺňa požiadavky, aby mohli kandidovať na snack. Neustále zháňali strúhanú mrkvu. Vyskúšal spôsoby stravovania, o akých predtým netušil: vegánstvo, surové potraviny, karí bez korenia, ázijské rezance bez rezancov.
Dôvody jej neurózy neboli nepochopiteľné. Lu mala tridsať rokov a za sebou divoké obdobie, počas ktorého inhalovala, pichala si a šnupala rôzne látky. Systém jej umožňoval kontrolovať svoj ťažko nadobudnutý sterilný život. Keď sa mu prvý raz, zadržiavajúc slzy, zdôverila s drogovou minulosťou, pomyslel si, že o nič nejde. Tiež vyskúšal všetko od amfetamínov po halucinogény, aj teraz si príležitostne fúkol kokaín. Po jej spovedi sa dokonca zaradoval – hneď si predstavil potenciálny, chemikáliami vybudený sex. Chlácholivo ju pohladil po vlasoch na znak toho, že ju miluje napriek jej pokleskom. Nebudú z toho robiť drámu. Lenže ona z toho chcela robiť drámu. Ziapajúc mu vysvetlila, že bola zá-vi-slá a že podľa pravidiel stále je. De facto je AA: abstinujúca, ale s adiktívnou osobnosťou. Čiže závislá.
No a? Stále nerozumel, prečo to brala tak tragicky. Aj on občas bral drogy, aj keď závislý rozhodne nebol. Páčila sa mu tá atmosféra, rozmazávanie hrán vecí. Nemal jej čo vyčítať.
Možno si Lu vybral práve preto, že svojou ostro zostrihnutou ofinou a červenými vlasmi pôsobila ako zlé dievča, čo má rado mierne špinavé zábavky.
Keď priniesli šalát a celozrnný toast, bolo jasné, že ani jedno nevyhovuje prísnym pravidlám Systému. Lu smutne odula spodnú peru. Zmätená čašníčka sa ho pohľadom opýtala, či sa niekde stala chyba, a Mike mal sto chutí pokrčiť ramenami, odbiť panické správanie svojej priateľky, ale vedel, že tým by ju zneistil ešte viac. Zľahka sa na čašníčku usmial. Dal si záležať, aby to nebol ospravedlňujúci úsmev, len nič nehovoriaca grimasa, za ktorú mu Lu neskôr nebude mať dôvod vynadať.
Lu nešťastne zjedla šalátové listy, trochu morčacej šunky a presne štyri kocky syra. Kolieska paradajky odsunula na okraj misky, lebo jej prekysľovali žalúdok, to isté spravila s paprikou. V jednej zo svojich stravovacích biblií sa dočítala, že paprika a paradajky – rovnako ako zemiaky a baklažán – nie sú z mikrobiotického hľadiska kóšer.
Nevedel presne, čo sa na tom obede stalo. Asi mu len došla trpezlivosť. Ako prvé mu napadlo, že ju musí zabiť. Bol však anglický džentlmen zo starého rodu sirov z Levonshiru [le:v'n'ša:j] a tiež si uvedomoval, že mu tá bláznivá Viktorka nie je ľahostajná. Rozhodol sa pre menej dramatické riešenie.
Chvíľu zvažoval, či by sa nemal pokúsiť dohovoriť jej. Nemalý empirický výskum, ktorý v tomto smere v minulosti podnikol, však naznačoval, že dohováranie nemá veľký zmysel. Ako mantru jej často opakoval, aká je krásna, zvnútra aj zvonka. Strnulo naňho pozerala, vážna a trochu smutná, akoby chcela povedať: „Ja viem, že to myslíš dobre, ale je to zbytočné.“
Najzvláštnejšie bolo, že Lu bola úplne chudá.
Raz nabrala odvahu a dovolila mu nahliadnuť do svojich „Strašných útrob“. Nasledoval zdĺhavý monológ, ktorý si Mike nezapamätal v plnom znení. Podľa neho neboli jej problémom drogy, skôr nedostatok sebavedomia. To sa jej však nedalo vyčítať – nie každý pochádza z tristoročného rodu sirov – et un plus, Lu prišla na Západ z jednej z tých postsovietskych krajín. Tajne opovrhoval jej diplomom z psychológie. O univerzite, na ktorej údajne študovala, nikdy nepočul.
„Ide o ten priestor medzi svalmi, medzi mäsom a kožou, chápeš,“ začala Lu Náhľad do Strašných útrob. „Okrem svalov, ktoré potrebujú dostať tú najzdravšiu potravu, aby ostali pevné a nezmenili sa na rôsol, sa musím starať aj o spojivové tkanivo. Niekedy v noci nemôžem spať, keď si predstavím, ako ochabuje, to tkanivo. Ideálne by bolo, keby priestor pod kožou celkom zmizol. Tam sa totiž usadzujú tukové bunky. Všimol si si moju pokožku? (Nervózny chichot.) Žiadna celulitída. Roky sa vyhýbam téčkam a céčkam, tukom a cukrom. Niekedy si myslím, že aj s drogami som začala preto, aby som spálila každé téčko a céčko. Predstavujem si, ako sa priestor medzi svalom a kožou nafúkne, keď niečo zjem, a ako zasa spľasne, keď sa toho zbavím. Musí ostať plochý, len vtedy sa cítim ľahká, nezaťažená nezdravým svinstvom. Ide mi hlavne o zdravie. Aj o tvoje. Síce si v dobrej kondícii, ale často ješ hovädzie s hranolčekmi. Je mi zle, keď si pomyslím, že ti to potom celé dni hnije v črevách. (Lu sa striasla.) Je to nechutné.“
V noci namiešal ľahký kokteil z troch chemikálií. S jemným šumením sa rozpustili v jej toniku z brazílskych tukožravých bobúľ açai. Dúfal, že sa mu podarí zahaliť Lu do optimistického oparu, v ktorom sa nebude zaoberať sama sebou a navyše úplne zabudne na jedlo. Päť-šesť hodín bez trápnych objednávok, to bude úľava.
Prežili spolu príjemné ráno, Lu nepočítala kalórie a zabávala ho opismi svojich halucinácií. Bol tam ružový slon, obrovský. Chichotala sa, keď hovorila, že ju naháňa. Mike neveril vlastným ušiam. Naozaj nevyvodila paralelu medzi sebou a nadmerným zvieraťom? Veril, že to bude fungovať, no nečakal, že až takto dobre. Teraz už stačilo len zničiť jej podvedomie, ktoré sa stále zaoberalo hmotnosťou a prenasledovaním.
V dobrom rozmare ubehlo niekoľko predpoludní. Problém nastal, keď účinok drog vyprchal. Bolo bolestivé sledovať, ako sa jej posadnutosť jedlom znásobila, keď bola čistá. Len čo si uvedomila, že sa chvíľu nesprávala podľa Systému, prepadala panike.
Pritvrdil.
Teraz bola na liekoch desať hodín denne. Keď vytriezvela, musel jej dať ďalšiu tabletku na upokojenie, utlmenie dojazdu. Bál sa, aby kvôli tomu, že vynechala obed, olovrant aj večeru, nespáchala samovraždu. Fungovalo to výborne, ibaže prvé dve dávky spôsobovali vidiny a záverečná pilulka ju len upokojila. Začal mu chýbať sex.
Vrátil sa do laboratória, ktoré si požičal od kamaráta, a pridal do zmesi stimulant libida.
Stal sa zázrak. Lu sa na neho vrhla presne 40 minút po tom, čo dopila prášok rozpustený v kole (v originálnej Coca-Cole, nie v Coke Zero ani Diet Coke, čo Mike samo osebe považoval za víťazstvo).
Rozdávali si to dva dni takmer nonstop. Mike bol už zodratý, no nechcel prestať: takto vzrušenú ju ešte nezažil. Dovolila mu, na čo si len pomyslel. Pripadal si, akoby sa zrazu ocitol vo svojom obľúbenom pornofilme.
Lu na tretí deň zomrela. Doktor stanovil za príčinu smrti infarkt a opýtal sa, či náhodou nebrala drogy.
„Kedysi áno,“ povedal Mike. „Teraz tvrdila, že je čistá.“
„Asi vám klamala,“ skonštatoval doktor.
„Asi áno,“ povedal Mike.
Vrátil sa do kamarátovho labáku, aby vytvoril dokonalý elixír. Ktovie, či zas neskončí s nejakou bláznivou odborníčkou na zdravú výživu.
Mike na tretí deň zomrel. Doktor stanovil za príčinu smrti infarkt a opýtal sa, či náhodou nebral drogy. Lu chvíľu zízala pred seba, ešte sa jej trochu točila hlava.
„Červené mäso,“ povedala, „to ho zabilo. A ťažké syry. A šľahačkové dezerty!“
„Mhm,“ povedal doktor zdvorilo. „Po pitve budeme múdrejší. Tak dovidenia.“
„Pán doktor?“
„Áno, slečna?“
„Nemáte pri sebe nejaký snack? Strúhanú mrkvu. Alebo müsli tyčinku.“
